Drahý bratku,
Keď som ti už napísal prvý list, snáď by bolo vhodné napísať aj druhý. Vieš, pokračovať. Nie je majster ten kto začne, ale ten ktorý dokončí. Toto písanie listov teda nemá žiadny konkrétny cieľ, ale predsa len, nejaká pravidelnosť by sa hodila nie?
Dúfam, že sa máš dobre.
Ja sa ako obvykle, snažím mať dobre. Vieš ako, každý sa musí o to svoje dobro starať. Našťastie mám v tomto staraní skvelého pomocníka, každý superhrdina má (teda, v mojom prípade je skôr ona ten superhrdina).
Totiž chcel som ti opísať zážitok z poslednej nedele, kedy som si uvedomil, aké veľké privilégium je mať po boku tak úžasnú bytosť ako je Anneke. (Niečo čo si sa mi snažil povedať už dlho, niečo čo som samozrejme vedel, ale nechával som si túto vzácnu vedomosť prekrývať rôznymi starosťami a zbytočným rozmýšľaním.) No ale k príbehu…
Takže –
Ako každý rok, aj tento rok sa v arboréte v Nottinghame konal Green Festival. Nemal som nejaký veľký záujem naň ísť ale už len samotná zmienka o ňom vyvolala v Anneke obrovský záujem a keď poprosila nech ideme, že ešte nikdy na žiadnom festivale nebola a v očiach jej žiarila tá jej typická zvedavosť zmiešaná so vzrušením, povedal som si, že sotva narýchlo vymyslím niečo lepšie a tak sme po kúpe nových topánok a kávy vyrazili pešo hore hlavnou ulicou do arboréta. (Anneke si v kaviarni vypýtala vodu a keď som ju videl piť tú obyčajnú vodu slamkou z modrého pohára s logom Nero, došlo mi, že tento okamih je zázračný. Snáď to bolo to, o čom mi neustále rozprávaš – prítomný okamih.)
Počasie bolo krásne a atmosféra v arboréte bola príjemná. Prešli sme pár stánkov, Anneke nadviazala kontakt s pár predávajúcimi a vyhliadli sme si jeden prívesok, ktorý sme chceli cestou späť kúpiť.
V polovici prechádzania sa pomedzi stánky sme však natrafili na zaujímavý (snáď najzaujímavejší) stánok, ktorý prevádzkovala Strana Zelených. Tombola v ňom bola pomerne bohatá a desať lístkov bolo za £5. (Nie som až taký gambler ako ty, ale dobrej tombole nepoviem nie. Obzvlášť ak som vcelku dobre presvedčený, že pomer medzi pravdepodobnosťou výhry a hodnotou výhry v pomere k cene za lístok je slušný.)
Kúpili sme prvých desať lístkov a boli z toho tri výhry.
– ručne robený kožený obal na mobil
– prvé vydanie komixu SLAM
– sypaný 250g čaj Assam z miestnej kaviarne/čajovne
Urobili nám fotku pre ich Twitter a my sme kúpili ďalších päť a vyhrali znova, tentoraz jedlo pre dve osoby v jednej super reštaurácii a kvalitný krém na ruky.
Tak som za ďalších päť kúpil ďalších 10 a znova jedlo pre dve osoby, v krásnom pube v centre mesta.
Keďže tam bol aj krásny Element ruksak, rozhodol som sa ešte raz sa tam vrátiť. Rozlúčili sme sa a išli sme sa prejsť celým festivalom.
Keďže nám dochádzali peniaze išli sme po ďalších £10 na hlavnú ulicu.
Anneke si chcela vyskúšať šťastie v inej tombole a tak sme išli. To bola taká mierne skromnejšia tombola, ale mala medzi cenami hračky. Lístky sa ťahali zastrčené v slamkách z ježka z plastelíny.
Tu Anneke vyhrala jednorožca, macka a detskú kabelku.
Potom sme išli skúsiť vyhrať ešte do nášho stánku kde nám prialo ale už to bolo len tričko.
Myslím, že nech sa na to pozrieme z akéhokoľvek uhla pohľadu, bol to skvelý deň.
S odstupom času mám však pár postrehov k tomu, ako som vnímal veci vtedy keď sa diali.
Napríklad – keď ruksak ktorý som veľmi chcel, vyhral chlapec po nás, pričom si kúpil iba jeden jediný lístok, veľmi nadšený som z toho nebol, a až po pár minútach prehodnocovania pravdepodobnosti takej šance som sa začal usmievať.
Tiež moja radosť z poukážok do reštaurácie v momente keď som ich vyhral nebola obrovská, keďže som chcel ten ruksak (môžeme si namiesto ruksaku dosadiť “materiálna vec”), avšak po rozhodnutí ísť na jednu večeru s Robom a na druhú s Anneke som si uvedomil, aké skvelé je to mať možnosť niekoho pozvať. Plus, mal si vidieť ako Anneke kričala od radosti, že ideme do reštaurácie. Úplne sa až triasla od radosti.
Čiže som na vlastnej koži zažil to, čo si mi opisoval – niekedy nedostaneme čo chceme, ale dostaneme niečo lepšie! Musím uznať, ruksak som nevyhral, ale keď si pomyslím na možnosť stráviť chvíle s dobrým kamarátom, a s najkrajším dievčatkom na svete, povedz nie je to vlastne to, čo ma môže naplniť? Ten pocit keď si sadneme k stolu a začne plynúť prítomný okamih v ktorom si môžem vychutnať život?
Bratku môj, dobre si mi hovoril, je to v tom ako sa správame k tomu, čo sa nám práve deje. To je život.
Nie som si istý či to celé nebola len Anneke a jej schopnosť čarovať. Pamätáš ako sme chodili podávať s našou sestrou na bicykli vo viere, že nosí šťastie? Ktovie odkiaľ sme to mali, ale poviem ti, ďaleko od pravdy to nebolo. Čo myslím bolo ďaleko od pravdy bolo naše vnímanie toho, čo je šťastie.
Nechcem sa pokúšať o definovanie toho, čo by to mohlo byť. Len som ti chcel povedať o našom zážitku z nedele. Nič viac.
Musím povedať, že konečne rozumiem ako sa niekedy Anneke cíti, keď prežíva niečo krásne. Ten pocit, keď si niekde a neželáš si byť inde, s iným, keď skutočne si kde si a si s tým úplne spokojný. Veľmi sa teším na ten obed s ňou.
Veľmi.
Maj sa dobre, bratku.
Fotky:
The Quiet Furnace 